O farbách aj projektoch a jednoduchých vizuálno-emocionálnych podnetoch pre učiteľov výtvarnej výchovy

1 Úvod

„Pred obrazom – nech je akýkoľvek, nový a súčasný – sa aj minulosť neprestajne rekonfiguruje, pretože tento obraz sa stáva mysliteľný iba cez isté usporiadanie pamäti a možno aj utkvelej predstavy. Pred obrazom napokon musíme pokorne prijať aj toto: on nás pravdepodobne prežije, my sme pred ním tým krehkým článkom, prechodným prvkom, on je pred nami prvkom budúcnosti a trvania. Obraz má často oveľa viac pamäti a budúcnosti než bytie, ktoré sa naň pozerá.“ (Huberman-Didi, Georges, 2006, s. 10).

Uvedenie sugestívnej myšlienky sme zvolili preto, lebo zvyčajne vo výtvarnom umení a výtvarnej výchove najčastejšie a najrýchlejšie vznikne predovšetkým určitý obraz. Obraz ako odraz vnútorných imaginárnych foriem, ktoré sú transformované prostriedkami kresby a maľby, a skôr alebo neskôr sa modifikujú na základe voľby umeleckých metód do iných podôb, teda aj tu sa postupne vo všeobecnej rovine uvažuje postupne nad expresiou farbami, či výtvarným projektom ako celkovým výtvarným reflektovaním na určité podnety. Zrakom pozorujeme farby a tvary, dotykom či hmatom konkrétnejšie reagujeme na štruktúru a textúru. Obraz a každá jeho časť predstavuje už usporiadanie fragmentárnych zložiek vybraného systému výtvarnej komunikácie. Farby a textúry, či farby v rôznorodých plošných a priestorových kompozíciách diel aplikované výtvarnými metódami si nemožno vždy predstaviť a vidieť či chápať bez vzájomnej viacvýznamovej spojitosti a rôznych hodnôt. Podobne si v tomto zmysle nemožno predstavovať akékoľvek dielo – výtvarné aj také, ktoré má s výtvarným umením len niečo spoločné, minimálne dve veci, dizajn a funkčnosť. Cieľom a úlohou výtvarnej výchovy bolo včera, je dnes a bude aj zajtra výtvarne komunikovať. Cieľom aj vždy zostane pomáhať učiť deti a žiakov, ba aj pedagógov, ako naďalej rozvíjať a zdokonaľovať či chápať získané ľudské danosti a schopnosti (praktické a kognitívne) výtvarnými prostriedkami a nástrojmi. Teda, podľa Jana Slavíka (Slavík, Jan – Wawrosz, Petr, 2004, s. 18) – ide v procese predovšetkým o duševnú realitu človeka, ktorej je treba učiť človeka aj rôznorodými výtvarnými prostriedkami, a tak akosi v rovine transcendentna aj citlivo a sugestívne porozumieť odrazom na obrazoch a cez tvorbu, cez zážitky všetkým jemným a drobným pramienkom súvisiacich s hodnotou života a zmyslu žitia.

2 Premeny poznania a poznávania javov o farbách

Od prvých kresieb v jaskyniach uplynulo mnoho tisíc rokov, a ľudské poznávanie, prostredníctvom kresby prešlo v historickej chronológii niekoľkými zmenami v rovinách, ktoré výrazne ovplyvnili aj výučbu, a to nielen vo výtvarnej výchove. Od umeleckých metód v školách od preprimárneho až po vysokoškolský stupeň. Ku kresbe sa neskôr pridávali farby, ktoré sa uplatňovali od chvíle, keď človek pochopil, že farba má v jeho živote zmysel a význam, že má samostatný symbolický a semiotický význam. Vlastne, aj kresby v jaskyniach sa realizovali už vo farbách, ktoré poskytovala samotná príroda, prírodné plody alebo uhoľ, hlinka a rudka, sépia alebo rastliny, ktoré i náhodne sfarbovali dlane človeka pri bežnej manuálnej činnosti. Keď človek zistil, že farby zanechávajú stopy a sú od seba navzájom odlišné, kládol si otázky a začal postupne experimentovať s ich kvalitou a vlastnosťami. Tak by sme začali, zrejme príbeh o farbách „zo včera“ v rámci edukácie v preprimárnom a primárnom vzdelávaní detí a žiakov. To, čo pokračovalo v podobách zverejnených vedeckých objavov a edukačných programov, či nasledovalo legislatívnymi úpravami a modernizovaním aj po rokoch, sa ukázalo ako vždy, významné. Zvyčajne to bolo v prospech, aj toho, koho bolo potrebné učiť. Táto otázka ostane aj do budúcnosti otvorená, a zdá sa, že jej riešenie bude aj naďalej vyvolávať mnohé úvahy a rozpory alebo konštatovania.

3 Farby a výtvarné projekty vo výtvarnom umení ako vizuálno-emocionálne podnety

Farby sú podnetom pre procesuálny systém funkcií oka a videnie sa viaže k ďalším kognitívnym procesom. S farbami sa nám prepájajú spomienky, fantázia, predstavy alebo obrázky detí a nimi stvárnený ich svet. Na začiatku sú základné farby, neskôr do individuálnej výtvarnej komunikácie v prácach detí a žiakov vstupujú aj ďalšie farby. U výtvarníka je tento postup v niektorých momentoch odlišný vo výbere farieb, a veľmi často sa z poznanej škály usiluje vybrať čo najoptimálnejšie farebné kvality pre svoju umeleckú výpoveď, a preto sa vo výtvarnom umení stretávame aj s jednofarebným výtvarným alebo monochromatickým dielom. S farbami, takmer pravidelne úzko súvisí aj symbolika. Každý predmet, objekt, ba aj vizuálny vnem sa v spojení s výtvarným umením analyzuje aj z hradiska vzťahov – určujú sa najmä synestetické ale aj synkretické vzťahy.

Synestetické vzťahy sú pomerne náročné ako psychologicky východiskové systémy pre vedecké bádanie, lebo nie sú videné ako vizuálne spojenie s určitým psychologickým podnetom u všetkých ľudí v rovnakej miere. Niekto sa s tým narodí a niekto to nadobudne cvičením, mnohí si však nedokážu tak presne a úzko prepájať farby a iné podnety (slovo, hlásky, predmety, človeka a podobne). Tento jav možno pripísať pragmatickej skutočnosti v nervovom systéme mozgu a špecifických receptorov či transmiterov. Pri synkretických vzťahoch je to už voľnejšie, a tam sa vlastne do spojenia s farbou a jej kvalitou a rozsahom vlnovej dĺžky prepájajú aj vizuálne známe obrazy a motívy, ktoré sú uložené v pamäti – krátkodobej alebo dlhodobej. Popri obidvoch druhoch vnímania a pochopenia rozličného spájania podnetov a farieb sa dá používať výtvarný projekt ako koncepčná metóda pre vznik umeleckého diela, a tak na človeka celý postup predstavuje vplyv a impulz k vždy určitej forme vizuálno-emocionálneho podnetu k ďalšiemu dotváraniu. Ten proces sa potom ukazuje ako forma, či už verbálneho alebo neverbálneho komunikovania – výtvarnými aj nevýtvarnými prostriedkami.

Osobitné miesto má vo výtvarnej výchove hra, ktorá nemá vopred určené pravidlá, a teda hra, ktorej cieľom je porozumieť zákonitostiam a vzťahom v kombinovaní aj výtvarnej činnosti s farbami a výtvarnými prostriedkami ako prvkami výtvarnej komunikácie. Ide skôr o experimentovanie s materiálom, s nástrojmi, s predstavami. Dôležitým momentom pri osvojovaní si foriem podnetov vybraných z abstraktného umenia je hra s farbou. Tá vychádza z potreby a túžby detí a žiakov po expresívnom farebnom sebavyjadrení. Radosť z náhodne vzniknutej farebnej škvrny alebo stopy prechádza pomaly do jej využitia, prípadne dotvorenia na základe predstavy a fantázie. Dieťa sa oboznamuje s farebnou teóriou, s emocionálnym pôsobením farieb. Možnosti priameho kontaktu s farbou a narábanie s ňou je súčasťou emočnej hry a prestupovania fantázie pri hľadaní pomenovaní pre náhodne vzniknuté obrazy a tvary. Hra s farbou sa odvíja aj od poznávania detí a žiakov jej účinkov pri aktívnej aj pasívnej forme výučby. Z hľadiska symboliky sa farby úzko dotýkajú symbolických systémov, ktoré kreatívny pedagóg realizuje aj v snahách o pochopenie kultúrnych rozdielov symbolických významov farieb – odlišné symbolické významy v krajinách orientu a iných kontinentov. Farba je tiež systémom komunikácie v školskom prostredí – preprimárnom už tradične aj častejšie než v primárnom. V preprimárnom prostredí sa aktívne s farbou pracovalo aj v minulosti, aj keď vo veľmi zjednodušenej podobe, a súčasnosť používania farby ako komunikačného a technologického expresívneho výrazu sa odráža aj pri prepájaní s inými komunikačnými prostriedkami. Farby a výtvarné projekty vo výtvarnom umení ako vizuálno-emocionálne podnety v aktuálnom vzdelávacom programe a najnovšej koncepcii vzdelávania dôležitými a emocionálne expresívnymi prostriedkami v kontexte aj psychodidaktiky výtvarnej výchovy. Zároveň farby a ucelený výtvarný projekt sú nevyhnutnými vizuálnymi a citovými výtvarnými jazykmi vo výtvarnej komunikácii. Edukačne podporujú a umocňujú rozvoj subjektívnych schopností, zručností a kompetencií, jednako u pedagógov a potom i v procesoch tvorby, aj u detí a žiakov.

Výtvarné umenie je samo osebe historicky overeným kvalitatívnym zdrojom pre výstavbu výtvarných projektov, a predkladá vychovávateľom mnoho obrazov, diel a priestorových riešení pre koncepcie riešení farebných a projektovo zameraných úloh. Tie sa zoskupujú do metodických tém a radov, ktoré sú v súčasnosti preferované najmä výtvarne vzdelanými pedagógmi a pedagógmi, ktorí sa priamo podieľajú na kreatívnej a individuálnej forme podpory a rozvoja výučby čoraz modernejšími a bohatšími alternatívnymi formami.

4 Výtvarné práce s farbou–ako psychodidaktická forma procesuálnej výtvarnej výchovy

Vzhľadom k rozširujúcim a modernizovaným možnostiam, ako pracovať s deťmi a žiakmi na hodinách výtvarnej výchovy, sa usilujeme navrhovať také úlohy, ktoré sme pri príprave budúcich vychovávateľoch a pedagógoch čiastočne realizovali so zámermi uplatňovania ich emocionálneho a technicko-výtvarného zdokonalenia sa vo vlastných kľúčových a zručnostných kompetenciách. V našom príspevku preto predkladáme aj zopár vizuálnych podnetov pre tvorbu v rámci preprimárneho a primárneho vyučovania, a taktiež aj ako jednu

z alternatív pre zaujímavé projekty v rámci voľnočasových výtvarných činností a aktivít:

Zámery: výber farieb pre stvárnenie jarných rastlín a kvetín. Výtvarný problém uplatnenia gvašovej techniky, ako málo využívanej techniky pri riešení práce a hry s farbou. Čiastkový problém – realizácia maľby na priestorovom objekte.

Obr1 Farby na škatuľkách z dreva.

Obr 2 a 3 Obrázky ilustrujú výtvarné potreby pre gvašovú maľbu, tiež pre primeranú realizáciu výtvarnej maliarskej techniky jednoduchým spôsobom počas kreatívneho workshopu. Individuálny prístup lektorov, vychovávateľov, pedagógov k práci maľbou gvašom ozvláštnených škatuliek patrí tiež vo svojej podstate aj k interpersonálnej výtvarnej komunikácii, ktorou si všetci precvičujeme postupné kroky pre maľovanie. Tak môžeme vopred zistiť niektoré vhodné alebo nevhodné, či už z priestorového alebo kvalitatívneho hľadiska, materiály pre takúto techniku. Farba akvarelovej sady je vždy postupne namiešavaná spolu s temperovou bielobou. Neskôr sa nanáša štetcom. Prácu môžeme projektívne dotvárať aj v rámci iných projektov.

Obr 4  Ukážka miešania akvarelových farieb spolu s temperovou bielobou. Pri citlivom

miešaní dosahujeme jemne polokrycie efekty s matným vzhľadom celkovej technicky správne realizovanej maľby.

5 Literatúra

HUBERMAN-DIDI, Georges. 2006. Predčasom. Dejinyumenia a anachronizmus obrazov. Z francúzskeho originálu Devantletemps. Historie de l´art et anachronisme des images (Leéditions de minuit, Paris 2000) preložila Radana Šafaříková. Bratislava: Kalligram 2006, ISBN 80-7149-789-4.

SLAVÍK, Jan – WAWROSZ, Petr. 2004. Umění zážitku, zážitek umění [teorie a praxe artefiletiky 2. díl]. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Pedagogikcá fakulta 2004, ISBN 80-7290-130-3.

ŠTOFKO, Miloš. 2010. Psychodidaktika procesuálnejvýtvarnej výchovy. Bratislava: VEDA, Slovenská akadémiavied 2010, ISBN 978-80-224-1110-3.

 

 

No comments yet.

Pridaj komentár