O výtvarnom prejave umeleckých ilustrácií v knihách pre deti

Alena Sedláková

1 Výtvarný prejav umeleckých ilustrácií

„Ak budeme trvať na rozprávaní deťom, že všetko, čo je v záhrade je krásne, robíme im medvediu službu“ Anthony Browne[1]

Výtvarný prejav umeleckých ilustrácii je výtvarným zobrazením vizuálnej podoby toho, čo je napísané pomocou slov, viet a znakových symbolov. Zobrazenie v tejto podobe je odrazom obsahu verbálneho umenia napísanej knihy. Je dielom s určitou umeleckou hodnotou. Umelecké dielo ako obraz je odrazom zachytenia objektívnej skutočnosti a má hlboký filozofický význam. (J. Kulka, 2008, s. 28).  Umelecké dielo je spojené s hodnotami. Najčastejšie s umeleckou. Ilustrácia je obrazom a odrazom textovej podoby. Umelecké hodnoty: 1. výtvarne realizovanej ilustrácie (ako plošného výtvarného a vizuálneho diela) a 2. verbálneho diela (akými sú poetické útvary: báseň, rozprávka, poviedka či verbálno-neverbálna kompozícia) nie sú vždy vo svojej miere a intenzite rovnocenné. Môžu a nemusia mať rovnakú umeleckú hodnotu. Veľmi často sú rozdielne aj do tej miery, že jedna absolútne potlačí tú druhú.

Podľa Tomáša Kulku (2000, s. 78) je postavenie umeleckej hodnoty v takom význame, že ju nemožno posudzovať len na základe vizuálneho posudzovania a skúmania. Ani ten najdôkladnejší vizuálny prieskum nám totiž neodhalí, či je dielo významnou inováciou. Inovácia nie je imanentnou estetickou vlastnosťou diela, ale vzťahom medzi dielom a zodpovedajúcou triedou historicky predchádzajúcich prác. Z toho vyplýva, že každé dielo môže byť spoľahlivo posúdené len s odstupom času. Uvádza tu historický nadhľad. V takomto nadhľade nad posudzovaním je možné vyjadrovať názory aj vo vzťahoch k hodnotám ilustrácií v knihách pre deti. Navzájom sa niekedy posudzuje miera hodnôt a určité poradie:  umelecká ilustrácia ako primárna a literárne dielo ako sekundárna umelecká hodnota, a inokedy je to presne naopak.

Kedy áno a kedy nie? Nami skúmaný výtvarný prejav umeleckej ilustrácie je subjekt s umeleckou hodnotou, ktorá odlišuje umeleckosť od komerčnosti. A to, ak sa na objekty hodnôt pozeráme v špecifických hodnotových škálach výtvarného a literárneho umenia. Oba druhy umení majú vlastnú poetiku. Aristoteles prvý krát opísal vznik a pôsobenie poetiky, a to predovšetkým  v básnickej poetike. Veľké vedecké  úsilie zasvätil práve tejto krásnej vede – poetika básnického prejavu. Je známe, že ten výraz poetika je trvalo spojený s prejavom básní. Ak chceme, tak podobne sa môže posúdiť aj poetika rečníctva, poetika filmu alebo poetika v osobnej reči, nájdeme ju aj v románe alebo poviedke. Vždy ju utvárajú určité vyjadrovacie a výrazové  prostriedky.

Poetika[2], keďže je súčasťou umeleckých verbálnych a neverbálnych diel, a nesie znaky hodnôt vyplývajúcich zo súhrnu pôsobenia umeleckých prostriedkov (nimi sú vystavané diela), sú priradené alebo typické pre jedného autora, skupinu autorov alebo niektorý umelecký štýl, je týmto automaticky k umeleckému subjektu pridaná.

Knihy vznikali a písali sa, keď bolo potrebné odovzdať nasledujúcim generáciám podstatný, dôležitý odkaz ale aj určité duchovné hodnoty v tejto  materiálnej podobe. Od kresieb na stenách v jaskyniach sa do povedomia pomaly dostávalo aj výtvarné umenie knižného vizuálneho prejavu a hmotná podoba knižnej tvorby. Výtvarná podoba kníh je často výsledkom úzko-špecifických autorských vzťahov. Prv, ako vzniknú výtvarné ilustrácie alebo obálka knihy ako grafický a typografický návrh, a je to častejšie než opačne, je napísaný,  umelecky vytvorený autorský text – príbeh, ktorý je pretlmočený do epickej alebo lyrickej podoby. Umelecká ilustrácia v detských knihách alebo knihách pre deti je formovo umiestnená vedľa textu a je vizuálnym zobrazením abstrakcie vyplývajúcej z látky v texte.

 

2 Poetika výtvarného prejavu ilustrácií v knihách po roku 2000

O poetike umeleckej ilustrácie kníh pre deti a mládež sme niekedy uvádzali, že sú to často rovnocenné tvorivo a expresívne koncipované druhy umení v možných, obrazmi zobrazovaných v známych a symbolicko-tvarových podobnostiach (Sedláková In Součková, eds. 2006 a 2011).[3] Písali sme tiež, že je dobré, ak je umelecká ilustrácia aj štýlovo jednotná u jedného autora. Jedinečnosť výtvarného prejavu s uchopením témy látky literárneho diela a s výtvarným zobrazením sa však dajú vnímať aj z pohľadu viacvrstvového ľudského myslenia. Respektíve tejto jedinečnej ľudskej schopnosti. Poetika je súčasťou osobnostných a štýlových foriem a postupov na zvýšenie expresie a hodnôt v umení, aj literárnom a výtvarnom zároveň. Poetika má umeleckú hodnotu vo svojom výrazovom pôsobení, ak ide o umeleckú ilustráciu, tak hodnota umeleckej výpovede je obsiahnutá v prostriedkoch, ktorými táto vizuálna poetika bola dosiahnutá.

Knihy sú aj v prvom desaťročí 21. storočia  umeleckými a hodnotnými prostriedkami umeleckej komunikácie s charakteristickou sofistikou, sú súčasťou mnohorozmernej ľudskej kultúry. Majú však vymedzený svoj čas životnosti aj hranice s ďalšími abstraktnými a virtuálnymi svetmi inak. V dnešnom, a v súčasnom svete, sú naďalej úzko prepojené so skupinami slov, znakov, symbolov a fotografiami, obrazmi, technickými nástrojmi, ktoré denne, takmer automatizovane, a rýchlejšie upútajú ľudskú pozornosť. Tá je podmienená aj vynálezmi, ako aj programami technologických postupov. Knihy v tomto desaťročí už čítame v elektronickej podobe. Aj tie majú stále verbálnu formu, umeleckú hodnotu, no sú do čítanej formy uvádzané zapínaním počítača alebo tabletu. Nevyhnutnosť prídavnej energie je viac než nutná. Existujú knihy na počúvanie a knihy, ktoré je možné čítať hapticky, za predpokladu ovládania haptického komunikačného systému.

Predstavme si dve súčasné významné hodnoty: umeleckú a komerčnú – hovorme tej druhej: sprievodná hodnota vizuálnej podoby zobrazenia. Napríklad, bez obrázkov sa trvalo nezaobíde detská kniha, a ani dnes najjednoduchší napísaný text, hoci zostavený z piktogramov.  Tie tvoria zobrazenia vizuálnymi symbolmi a súčasne o niečom rozprávajú , hoci jednouchý dej. Taký stručný text, ktorý je pre mnohých banálny a komerčný, často reklamný obchodný postup, vec používania a ukončenia používania predmetu či tovaru, ak povieme priamo, je pribalený pri akomkoľvek priemyselnom tovare[4].  Za predpokladu, že aj tu je umelecké zobrazenie, ktoré je súčasťou obsahových systémov vytváraných verbálne aj neverbálne, potom z takýchto dôvodov je aj kniha určitým obchodným artiklom. Z toho plynie premisa: Ak je kniha predávaným tovarom, tak je potom predávaným tovarom aj umelecká ilustrácia v nej. Tá totiž nielenže sama osebe predáva slová, ale aj ich obal, ktorým je kniha ako komplexné dielo. Takto by sme mohli uvažovať aj o dielach, ktoré nie sú súčasťou detských kníh, ale sú často malou inšpiráciou alebo impulzom k akejkoľvek tvorbe.

Umelecká ilustrácia v knihách pre deti a mládež je naďalej i v 21. storočí prirodzenou umeleckou súčasťou vo výstavbe každého knižného produktu – knihy. Má vizuálnejšiu podobu, a to už pre svoje postavenie v rámci umeleckej výpovede, tvorby, ktorá je zoskupením verbálneho a umelecko-vizuálneho systému komunikačných jazykových prostriedkov. A má novšiu, z časového hľadiska uvedomenú si výtvarnú podobu. Je modernejšia, členitejšia a tým aj viacvrstvovo poetickejšia. Má zároveň schopnosť objavovať sa na pozadí aj prenikať do popredia, ak je do rozličných prostredí spojených s textom situovaná pomocou programov a nástrojov elektronického virtuálneho sveta. Umelecká ilustrácia je nevyhnutným obchodným artiklom, bez ktorého nie je vznik detskej knihy možný a už ani predajný. Je nielen v knihách ale aj na letákoch a záložkách, ktoré sa prikladajú k tovaru. Tam však naďalej ilustruje to, čo sa dozvedáme, ak knihy prečítame. Tam má poetika takýchto umeleckých ilustrácii, v minimalistickom rozmere len dekoratívny význam. Ale stále je to poetika spojená s umeleckým štýlom a prejavom svojho autora. Možno, že to nie je najvhodnejšie prirovnanie, či vysvetlenie, ale naozaj sa umelecká ilustrácia už nemôže vnímať len ako umelecký artefakt.  Treba jej priradiť, za takýchto okolností aj status obchodného tovaru. Ak vieme, že aj umenie je vnímané a existuje aj ako „tovar“. Marko (2010) však vo svojom kritickom slove priam plače nad tým, ako je možné, že niekto vníma vôbec umenie ako tovar. Tovar, ktorý je lacný. [5] Ak si každý položí túto otázku: Je poetika umeleckej ilustrácie rovnakým tovarom? Bude naozaj premýšľať o tom, čo je nielen tovar ale aj čo obsahuje ten tovar. A ak je medzi jednotlivosťami hoci miniatúrny obrázok s textom, potom to zrejme bude tak.

Na poetiku ilustrácií, aj keď sa v istom okamihu stávajú obchodným artiklom, či predmetom komerčnosti,  na túto poetiku musíme pozerať pragmaticky a spirituálne zároveň. Potom tá nenávidená hodnota komerčnosti je zrušená sama sebou, je rozbitá práve svojou nenávidenou hodnotou, ktorú sme si na začiatku vyznačili ako druhá sprievodná hodnota vizuálnej podoby zobrazenia. Teda, v závere tejto časti musíme pripustiť aj fakt, že takúto hodnotu, akoby bez hodnoty by sme mohli nájsť aj pri dielach, ktoré získali v určitej dobe ocenenie. Tie ocenenia môžu byť kontrastné  voči tej spomínanej dobovej invenčnosti, ak vezmeme do úvahy historický nadhľad. Ten má svoju absolútnosť, ale v naozajstnom uplynutí minimálnej doby, ktorá sa dá prirovnať aj k dobe expirácie,  alebo dobe, ktorá pre dielo navždy zachová umeleckú originalitu a intenzitu, čím aj nekomerčnú hodnotu diela.

 

3 Modernosť ako vývojová tendencia slovenskej ilustrácie[6] v detských knihách

Modernosť ale aj postupujúci vývoj všetkých doterajších tendencií, či už to boli 1. inšpirácie ľudového prejavu, 2. úzka spätosť s grafikou a jej druhmi, 3. kresliarske realizácie, 4.  uvádzanie čŕt naivných prejavov pomocou perokresieb, maľby a koláží alebo 5. koláží s rozličnými materiálmi, 6. prienikmi do imaginácie v rozličných tvorivých zobrazovaniach umeleckej ilustrácie sa prirodzenou cestou viazali a viažu naďalej na vývoj a používanie technologických možností v komplexnosti a knižnej tvorbe. Odvíjajú sa na cestách vzniku a zániku a alternatívnych zámeroch či vydavateľských kombináciách od vždy dobovo aktuálnej „modernosti“. Každú formu modernosti môžeme vidieť v netradičnej podobe. Modernosť[7] je často tým, čo sa doposiaľ nevidelo. Ale umelecká ilustrácia je modernosťou jemne aj hrubo inšpirovaná alebo modifikovaná najmä pre deti, a to v knihách s umeleckým aj komerčným vsadením svojich zobrazení a podôb. Čo môžeme niekedy odôvodniť záujmom o takýto prejav, a to skupinou ľudí, ktorí majú len ten prirodzený rebríček vyhodnocovania predmetu krásy. Ďalšej skupine čitateľov takáto škála hodnôt a estetika zobrazení umeleckých ilustrácií môže zostať úplne bez povšimnutia.  Zobrazovanie tém a námetov výtvarných diel, a takmer každej umeleckej ilustrácie bolo najčastejšie súčasťou individualizovane autorského záujmu. Predkladáme zároveň v obrazovej dokumentácii nášho príspevku i niekoľko umeleckých ilustrácii z kníh autorov, ktorí majú v súčasnosti ustálené miesto aj popri spisovateľoch, ktorí sú tu za cieľom vytvorenia umeleckých ilustrácii pre ich knihy. V nich uverejnené podoby umeleckých ilustrácií už dlhšie vyhodnocujeme na základe našich skúseností a interpretačnej podoby, ktorá je spájaná s výtvarnou tvorbou zobrazení pre deti a individuálno-pedagogického záujmu o problematiku využívania umeleckej ilustrácie ako nástroja edukácie v mladšom školskom veku. Na jednej strane je tu podstatný zámer a ciele spisovateľa, a na druhej strane, textový subjekt ako východisko. Umelecká aj tvarová, koncová podoba ilustrácie pre deti a mládež, je vždy spojená s procesom, ktorý je spojený s autorskou intimitou výtvarnej tvorby. Podobnú intimitu s knihou človek prežíva, keď ju číta. Proces recepcie textu vo vystavanej podobe si počas čítania vizualizujeme podľa vlastných schopností a možností. Každý ho môže prežívať rovnako, a každý úplne rozdielne. Je obsiahnutý v umeleckej hodnote a miere účinnosti vybraných stavebných jednotiek a poetických konštruktov. Takýto vizualizačný proces a schopnosť imaginácie počas recepcie je stálym predmetom výskumov psychologickej schopnosti fungovania mozgových hemisfér a predispozícií mozgovej činnosti. Všetci autori ilustrácií vždy premýšľali nad výtvarným a grafickým vzhľadom stránok budúcich kníh, ale bolo pre nich nevyhnutné v prvom rade uvažovať aj nad rečou spisovateľov. Takýto postup je možný len vtedy, keď autor – výtvarný tvorca ilustrácie dokáže disponovať so slovom aj obrazom viacvrstvovito, a sám je schopný podmieniť ilustračnú tvorbu aj tej literárnej. Je akoby maliarom slov a viet, ale v tej symbolizovanej podobe. Predtým by sme sa radi ešte zmienili o jednej nevyhnutnosti, s ktorou tvorba súvisí, a nemôže bez nej ani vznikať. Tu sa nám do tejto témy vtesnáva, alebo z nej vyvstáva už spomenutá, ale takto vnímaná, procesuálna autorská intimita počas tvorby. Intimita je v rôznej miere zastúpená v celom postupe procesu tvorby. Podľa Catherine Ébert-Zeminovej (2011, s. 50-51) intimita, a ako aj v druhom význame, je vždy určitá disponibilita interpreta[8], lebo aj spisovateľ aj výtvarník, každý, kto tvorí v umeleckej oblasti, je zároveň interpretom.  Ak tu vnímame procesuálnu tvorbu ilustrácií,  potom je autor ilustrácií interpretom so svojim imaginačným vizuálno-zobrazovacím verbálnym jazykovým systémom. Kresbami, maľbami, kolážami, grafikami sa v procese tvorby interpretuje fiktívna, a abstraktná predstava do vizuálnej formy podôb umelecko-obrazových komunikačných prostriedkov. Intimita[9] tvorby sa rozvinie v konečnej fáze tvorivého procesu, keď výtvarník dokončuje obrázok alebo dielo sám, vo svojej pracovni a so svojimi umeleckými schopnosťami. Sám a so všetkým naokolo. Tým okolitým, zdanlivo hmotným a naisto spirituálnym okolitým priestorom, podobnému v myšlienkových procesoch. Intimita je v poetike a v intimite poetika. Tú v slovenskej umeleckej ilustrácii je možné vidieť, okrem iných, aj na príkladoch ilustrácií Petra Čisárika, Miloša Koptáka, Zuzany Bočkayovej Brunckovej, Vladimíra Krála, Renáty a Jakuba Milčákových, Ľuby Suchalovej Harichovej.

Peter Čisárik svojím výtvarným prejavom rozpráva – ilustruje príbehy pomocou subtílnej výtvarnej koncepcie, ktorá sa prejavuje v štylizovanej, a v zdanlivo, jednoduchej podobe. Jeho rukopis je zvýrazňovaný účinkom farebných plôch, vzdušným kontrastom a pôsobivosťou jemných farebných akcentov, ktoré sú v jednom odtieni. Tlmené pozadie vyzdvihuje expresivita kompozičných postupov, ktoré sa neopakujú s úmyslom refrénu ale sú vnášané do príbehu a dejových scén svojou vlastnou hrou svetiel vo farebných škálach. Niektoré farebné tóny sú prenikavo zvolené s cieľom odpútať pozornosť od tej zadnej časti plochy, a niekedy sú intenzívne zvolené práve pre ten úmysel. Tento výtvarný postup narábania a hier s farbami má význam pre deti, lebo zrakový vnem je v mladšom veku detí veľmi intenzívny. Tie plochy, ktoré sú veľmi zvýraznené, si všimneme rýchlejšie než tie, ktoré sú tlmené. Tento účinok je intenzívnejší, ak sa na pozadie, za farebné prvky v kompozícií umiestni kontrastná plocha, a to vytvorená tlmenou alebo lomenou farbou. Tento účinok je aj vtedy, ak je na pozadí umiestnená svetlejšia farba a v popredí je tmavá skupina plôch alebo objektov. Aj takto autor dosiahol alebo rozihral práve tú expresívnu, ale autorskú intimitu vo svojom výtvarnom zobrazení ilustrácií pre deti.

Miloš Kopták namaľoval pre Jána Uličianskeho do knihy Malá princezna ilustrácie, ktoré si získali status najkrajšej knihy za rok 2009. Podľa Mezencevovej (2012), Malú princeznú recenzovali renomovaní kritici z Kirkus Book Reviews zo Spojených štátov. Veľmi pochvalne sa vyjadrili o texte aj ilustráciách. Kniha vyšla aj vo formáte pre iPad. Štefan Jakubík a Miloš Kopták (In Mezencevová, 2012) vravia, že e-knihy sú behom na dlhú trať.[10] Z toho vyplýva, že umelecká ilustrácia má technologický postup vo svojom princípe stále rovnaký, pre iPad. Elektronická kniha (známa aj ako e-kniha, e-book, eBook, digitálna kniha) je označenie pre digitálnu podobu knihy. E-knihy[11] obsahujú text, ale môžu sa v nich nachádzať aj obrázky, či multimediálne súbory (video, zvuková stopa). Nevyhnutné je mať prístupný aplikačný postup alebo ovládať sťahovanie z dostupného zdroja. Interaktívne technológie otvorili priestor pre nové – moderné umiestňovanie výtvarných diel do knihy, ktorá má iné systémy pre deti a dospelých. Tu je poetika obsahom umeleckej ilustrácie vo svojej tvarovej podobe, ale s možnosťami vstupu do prostredia manipuláciou alebo dotykom. Aspoň takto systém iPad dovoľuje, alebo doteraz priniesol. Ta druhá „poetika“ je modernosťou v tých, takto explicitne pridaných jedinečných technologických možnostiach.

Ilustrácie Zuzany Bočkayovej Brunckovej môžeme prirovnať k poetickej forme umeleckých ilustrácii Dušana Kállaya a Kamily Štanclovej, ktorí kedysi namaľovali jedinečné a emotívne ilustrácie pre Lewisa Carrolla a jeho Alenku v krajine zázrakov. Striedanie hrových symbolov, výtvarných skratiek v kompozičných líniách, ktoré sa objavujú vrstvením a skladaním jednotlivých motívov horizontálne a vertikálne sa prelínajú v Knihe Petra Karpinského s cieľom vyjadriť zložitú scénu z mikrosveta s antropomorfizujúcimi  prvkami. Harmónia a mäkkosť farieb odľahčuje text a jeho výpovednú hodnotu, sú odrazom zložitých procesuálnych a tvorivých možností, ktoré ilustrátorka prejavila vo vyčlenenom knižnom priestore.

Mágia počítačovej hry sa objavuje u Vladimíra Krála. Štýl zobrazenia sa prelína s geometrickými útvarmi, prísnejšími kompozičnými líniami a členením prostredia pre jednotlivé motívy. Virtuálne nasýtený odraz celej knihy tu tvoria súbory ilustrácií, predstavujúce počítačovými hrami inšpirovaný hrací priestor, akoby zobrazenie príbehu, ktorý je prepojený s fragmentmi písmen, znakov a štylizovaných podôb do plynulej a výtvarne “programovanej“ hry. Je akoby odrazom takej hry, ktorú nájdeme aj bežnom mobile. Tak je zreteľný ten mužský princíp pre súčasnú, vôbec umeleckú tvorbu aj vo výtvarnom umení.

Jemnocit, ale aj významne úprimnú lásku k detstvu pretavili do výtvarného prejavu predovšetkým v zobrazeniach a kolorovaných kresbách Renáta Milčáková, a v grafikách – linorytoch tieto vlastné zážitky, ale s chlapčenským, tomu príznačným postojom, štylizoval do až abstraktných a geometricky vyrezaných foriem Jakub Milčák.

Tradičnosť všetkých zobrazovaných motívov, ktoré sa objavovali v umeleckých ilustráciách vytváraných kresbou a akvarelovými farbami v 70. a 80. rokoch,  tiež dotvárané kolorovaním, ale aj grafickým postupom, akým bol linoryt, sa zdá, že uchováva aj v mladej umeleckej tvorbe nových výtvarných autorov. Tí tieto možnosti stále objavujú ako esteticky a charakterovo významné. Nachádzame v tom retrospektívu alebo aj novú, takmer renesančnú inšpiráciu, vyjsť akoby odtiaľ, či z toho dávno zabudnutého času, tej staro-generačnej umeleckej knižnej kultúry, kedy sa ilustrátori začali zaoberať modernosťou v ilustrovaní kníh pre deti a mládež. Pretože v tom čase prichádzali, rovnako ako v súčasnosti, moderné tendencie. Linoryty sú prácne svojim vznikom, ale majú vlastnosť pôsobenia v tej invencii, ktorá už má historický nadhľad. Skvelo pôsobia aj knihy, kde je uplatnené staronové vyrazenie obrazu do povrchu plochy dosiek knihy. Tzv. razidlo bolo aj autorskou pečaťou jednotlivých vydavateľstiev.

Ľuba Suchalová – Harichová je známa komornou, umeleckou a ilustrátorskou tvorbou u nás a vo svete. Svoje diela prezentovala na mnohých prestížnych výstavách, súťažiach, aj s významnými oceneniami. Ilustrovanie umeleckých a učebníc pre deti a žiakov jej osobne prináša priestor, kedy sa možno vrátiť výtvarnou cestou do školských tried.  Do tvorby citlivo pretkáva štylizované a reálne motívy, skúsenosti a poznanie nekonečného kruhu všetkých zažitých a prežívaných ľudských situácií, v spojení s deťmi a ľuďmi. Jej tvorba a cítenie sa hlboko odráža v uplatnení technicky premyslených a koncipovaných zámeroch. Dôkazom je kniha s námetom starozákonnej náboženskej témy, Jonáš a veľryba. Na inom mieste toho dôkazom je aj ilustrovanie Pavúčikových dobrodružstiev, kde do postupov ilustrovania vniesla výrazové možnosti textúry tkáčskych technológií a zvláštnej mäkkosti tapisérií s vrstvami farebných rúnových vlákien. Ilustrácie sú kombináciami aj akvarelových malieb. Sú preteplené ručnou textilnou tvorby, a tej drobnej, krehkej citlivosti v kladení jednotlivých farebných vrstiev jemných vlákien cez seba.

 

4 Poetika a intimita v staronových umeleckých ilustrácií

Aké boli ilustrácie pred začiatkom nového tisícročia?  Do týchto ilustrácii sa zahryzol zub času. Miera intimity je nemerateľná, no v týchto zobrazeniach je zreteľná sugestívna expresivita, melanchólia, ktorú pocítime s odstupom času, ktorý sa trvalo stráca, ale znova začína plynúť pri otvorení každej knihy. Dôvernosť, súkromie, útulnosť prostredia, ktoré predstavujú vizuálne zobrazenú intimitu, a pozorovaním precítenú z nových a starých ilustrácií, môžeme porovnávať vo vzájomných vzťahoch, medzi jednotlivými rukopismi vo výtvarných štýloch a kompozíciách. Niekedy sú farebné, expresívne, alebo sú plošné a monochromatické, prípadne sa miestami objavujú s jediným farebným prvkom, a inokedy majú čistú a prísne lineárnu formu tvarov, ktorú animuje jedna vybraná farba zo spektra. Ale tá čistota línií je výrazovým prostriedkom štýlových a autorských postupov alebo je to najideálnejší komorný vzťah k textu. Vyjadriť namiesto slov jediným kresbovým ťahom a jediným prvkom expresivitu a emočné pochopenie textovej časti knihy. Ak vezmeme do úvahy aj farbu papiera, na ktorej text vyšiel, potom tu máme kvalitatívne sugestívnu farebnú harmóniu.


Záver

Na záver našej štúdie predkladáme pár viet S. Repar (http://www.litcentrum.sk/39968) ,  ktoré ilustrujú nevysloviteľnú zvláštnosť individuálnej a imaginatívno-mystickej poetiky. Takú poetiku totiž nachádzame v kreatívnej vzťahovej intimite počas umeleckej procesuálnej tvorby. Uvažujeme o individuálnej intimite, ktorá je nevyhnutná pre štýlovú a expresívno-poetickú tvorbu: „A tak to aj zostane, kým neskočíme do priepasti slov. Ako pomenovať veci, rodové gény a antigény tak, aby nevyznievali programovo a mali ešte stále dosť spoločného so životom? Prečo musela každá, nielen antická Antigona pocítiť závan smrti na vlastnej šiji? A každá, nielen antická Ifigénia vystúpiť na vrchol figovej hory, obetovaná? Akou okľukou však vtiecť do mesta žien a neprepadnúť jeho monochromatickému kovovému lesku, keď vzájomná zmäkčujúca práca pohľadov nepripadá do úvahy – každá jedna chce vo vode zanechať iba vlastný obraz? Ako sa vrátiť k hraniciam tiel, na ktorých stoja rôzne svety, prstami roztiahnuť okraje tej „trhliny rozkoše“, ktorá nás vypľúva von ako horúcu lávu-matériu – a pritom nezhorieť na mraze? Ako sa ponoriť do seba samej v oku  Iného, opustiť územie ženských monodrám, rozptýliť sa v apofatickej reči a nestratiť sa?“

Aká bude knižná umelecká a výtvarná poetika po roku 2012? Azda vždy ľudská, a vždy aj s ľudskými chybami, vždy krásna, jednoznačne zvláštna a individuálne nezvyčajná, pokým sa tak bude umenie vnímať. A bude mať vždy mnoho pragmatických, filozoficky zaujímavých  a spirituálnych rozmerov aj významov, pretože tú poznačí vždy sila slov, významov a obrazov a hodnotovo nadčasovej imaginácie.

 

Literatúra

ÉBERT-ZEMINOVÁ, C. Textasis. Anagogie interpretačního vztahu. Praha : Univerzita Karlova v Praze 2011, ISBN 978-80-246-1841-8. -S. 235.

HOLEŠOVSKÝ, F. Tvár a reč ilustrácie pre deti. Bratislava: Mladé letá, 1971.

http://lib.bibiana.sk/modules/UserInterface/search.php [Online Cit. 2013-02-01]

http://www.bookstar.sk/lang-hu/beletria-nad-10-rokov/800323753-karpinsky-peter—sedem-dni-v-pivnici.html [Online Cit. 2013-02-01].

http://www.guardian.co.uk/culture/2009/jul/04/anthony-browne-interview [Online Cit. 2013-02-01].

KULKA, J. Psychologie umění. Praha : Grada Publishing 2008. ISBN 978-80-247-2329-7. S. 435.

KULKA, T. Umění a kýč. Praha : Torst 2000. ISBN: 80-7215-128-2. S. 292.

MARKO, D. Umenie ako lacný tovar. 2010. http://dominikmarko.blog.sme.sk/c/224194/Umenie-ako-lacny-tovar.html [Online Cit. 2013-02-01].

MEZENCEVOVÁ, Z. Iné knihy: Môžete ich čítať aj potme a bez baterky. In: Život. Vydanie: 26/2012 Dostupné z: http://zivot.azet.sk/clanok/11624/ine-knihy-mozete-ich-citat-aj-potme-a-bez-baterky.html [Online Cit. 2013-02-02].

MISTRÍK, E. Estetický slovník. Bratislava : IRIS 2007, ISBN 978-80-89256-08-2.

REPAR, S. http://www.litcentrum.sk/39968 [Online Cit. 2013-02-02].

SEDLÁKOVÁ, A. Cez prizmu poznania k tajomstvám ilustrácie. In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 : zborník materiálov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, konanej  v dňoch 27.-28.5.2004 v Prešove. Prešov : Prešovská univerzita, Filozofická fakulta, 2006. ISBN 80-8068-463-4. – S. 333-341.
SEDLÁKOVÁ, A. Poetika a výtvarnosť ilustrácií v literatúre po roku 1989. In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 1989 IV / Marta Součková (ed.). Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2011. ISBN 978-80-555-0324-0. – S. 288-305.

SEDLÁKOVÁ, A. Ilustrácia a poetika v nej, alebo k ilustrácii Ľuby Suchalovej http://al-ma-art.blog.cz/1006/ilustracia-a-poetika-v-nej-alebo-k-ilustracii-luby-suchalovej [Online Cit. 2013-02-01].

www.onlinemagazin.sk/pdf-knihy-zdarma/ [Online Cit. 2013-02-01].

http://www.ibookmarket.sk/co-su-e-knihy/ [Online Cit. 2013-02-01].

ZIMMERMAN, D. Art as an Autonomous Commodity within the Global Market. http://www.artandeducation.net/paper/art-as-an-autonomous-commodity-within-the-global-market/ [Online Cit. 2013-02-01].



[1] http://www.guardian.co.uk/culture/2009/jul/04/anthony-browne-interview

[2] Poetika = náuka o výstavbe slovesného diela; náuka o básnickom umení. Zvyčajne o básnickom umení.

[3] Všeobecne aj vecne sme sa podobnej téme venovali v prácach predošlých vydaných zborníkov, ktoré boli zasvätené tejto axiologicko-poetologickej oblasti kritiky a interpretácií literárnych diel.  V príspevkoch sme sa venovali problematike a charakteru výrazových prostriedkov umeleckej ilustrácie v knihách pre deti a dospelých. Opísali sme v tomto zmysle aj ilustrácie zo starších vydaní alebo vydaní v reedíciách. Nájsť aj dnes vhodnú a výstižnú škálu slov k zachyteniu tvarovej  mnohorakosti a estetickej mnohoznačnosti, či svojráznosti jednotlivých kníh pre deti, či aj obsahovo rozmernejších publikácií vydaných od roku 2000 až doteraz, je o to náročnejšie, o čo je v súčasnosti nastavená rýchlosť, akou je vôbec možné absorbovať rozsah napísaných textov pre ľudské potreby individuálneho poznávania a vzdelávania sa.

 

[4] Ilustráciu, tiež, v takomto zmysle, možno tiež označiť niekedy za komerčný tovar. A to, ak je súčasťou komerčných artiklov a procesov, ako sa dnes dajú vnímať všetky vizuálne preexponované a graficky štylizované tvary a zobrazenia sprievodných ilustrácii rozličných predmetov a diel obchodnej komercie. Také diela sú vydané s cieľom dosiahnuť vysoký zisk (kniha, hudba, film a pod.). Nemajú ohraničený priestor umiestnenia obrazových a textových plôch s umeleckou hodnotou v typografii. Navzájom sa prekrývajú a rušia svoje emocionálne účinky tam, kde sa deje proces so zámerom pútať a odpútať pozornosť človeka zároveň.

 

[5] Ale tovar vôbec nemusí mať len finančnú hodnotu, ktorá sa ihneď bude rovnať jeho umeleckej hodnote. Tovar s vysokou umeleckou hodnotou je aj nepredajný.

 

[6] V prípadoch umeleckej ilustrácie tu berieme ocenenia udeľované za expresivitu a dôslednú tvorbu pre deti, ktoré priznáva BIB Bratislava – na Slovensku. Autori ilustrácii väčšiny detských kníh, ktoré boli vydané po roku 2000, predstavujú na Slovensku  generáciu, ktorá svojimi výtvarnými dielami získala ocenenia, ktoré udeľuje BIB Bratislava (Medzinárodná  porota BIB udeľuje za najlepšie diela ocenenia: Grand Prix BIB, Zlaté jablko BIB, Plaketu BIB ilustrátorom a Čestné uznanie vydavateľstvu. V minulosti sa okrem týchto ocenení udeľovali i ďalšie ceny, menovite Zlatá plaketa BIB, Strieborná plaketa BIB, Bronzová plaketa BIB, Čestné uznanie BIB. Od roku 1993 pri každom bienále zasadá aj tzv. Detská porota, ktorá je zostavená z detí – víťazov výtvarných súťaží z celého Slovenska. Tá udeľuje Cenu Detskej poroty BIB.

[7] Best effor modernity alebo snaha o modernosť.

 

[8] Disponibilita interpreta je voči textu. Celá osobnosť autora je súčasťou interpretácie, tu myslíme: autor textu, no toto isté je možné uvedomiť si aj v spojitosti s autorom ilustrácie, ktorý ju práve v danej chvíli kreslí, maľuje, zostavuje nalepením fragmentov alebo výtvarne kombinuje rozličné fragmenty do určitej podoby a štýlu a do vizuálnej kompozície, akú má obraz a zobrazenie. Intimita v procese výtvarnej tvorby vo výrazovom zobrazení je porovnateľná s intimitou v básnickej výstavbe.

[9] Dôvernosť, súkromie, útulnosť prostredia.

[10] Vysvetľujú si to zvykom a tým, že knihy-aplikácie sú „ukryté“ medzi ďalšími tisíckami rôznych aplikácií, čiže aj hier a lacnejších lákadiel je okolo nich priveľa. Dôležitý je pre nich online marketing, v tomto prípade veľmi špecifický, keďže potrebujú čitateľov najmä v zahraničí. Oslovujú preto blogerov po celom svete, a ak o ich knižkách niečo napíšu a dostanú sa do povedomia, majú šancu dostať sa až do top rebríčkov a potom sa predávajú oveľa ľahšie. „Do top aplikácií sa dostali naše tri – Malá princezná od Jána Uličianskeho, Červená čiapočka a chvíľu tam bola aj kniha Martina Nikodýma Krížom-krážom Afrika.“ V ktorej krajine však kniha zaboduje, vedia vopred určiť len ťažko, aj keď v Amerike bodujú skôr knižky, ktoré sa blížia ku komiksom či disneyovským veciam, Francúzi majú zase inú estetiku. Miloš Kopták hovorí, že najviac ich prekvapili vysoké čísla z Českej republiky, kde je v obehu omnoho viac iPadov a ľudia aj viac čítajú.

 

[11] Niektoré e-knihy sú elektronickým ekvivalentom už vytlačených kníh, no niektoré sú úplne jedinečné, bez klasickej papierovej tlačenej formy. Najčastejší formát e-kníh je buď PDF, alebo EPUB. E- knihy sú chránené proti neautorizovanému kopírovaniu pomocou technológie DRM. Celosvetovo najobľúbenejšie zariadenia na tento účel sú iPad, iPhone, iPod od spoločnosti Apple a čítačka Kindle od spoločnosti Amazon. Z týchto zariadení môžete okamžite,  po pripojení na internet nakupovať e-knihy. Čítačky kníh sú hardwareové zariadenia.

No comments yet.

Pridaj komentár