Zima v nádeji

Srdce ma občas trochu rozbolí
Lebo
Raz smiech a potom zas slzy
Saakosi vždy naraz
Medzi seboudohodnúísť na dlhú prechádzku
A
Nechcú si dať povedať…

Tak
Noc a deň
Sa vo mne stretávajú
A za vzácnym vzdušným Tichom
Pomaly
Putujú…
K nebu sa aj dnes pozerám
A terazuž aj v noci

Lebo tam v tom nekonečnom vesmíreazda žije Nádej
Či ju môžeme uvidieť?
No
Možno len tak tajne…
A niekedy
Aj
Keď
Sa najbližšie ráno
Vyberúsnehobiele baránky
Už im jetrochu zima

Ale
Vznášajú sa s Láskou
A spolu s vločkami a premrznutými kvapkami vody
Chcú posielať na Vianoce ľuďom
To najkrajšie tajomstvo
a   Odkazy…
Keď raz pôjdeš nocou aj dňom
Po cestičke svojho detstva
Rozpomeň sa na mňa…

[fblike style=“button_count“ float=“left“ showfaces=“false“ width=“450″ verb=“like“ font=“arial“] [fbshare type=“icon_link“ float=“left“] [google_plusone size=“medium“ float=“left“ annotation=“none“ language=“Slovak“] [pinterest count=“horizontal“ float=“left“]